Uctievanie kopca Govardhana
Po vypočutí Krišnových tvrdení Nanda Maharádža odpovedal: „Môj milý chlapče, keďže ma žiadaš, zariadim, aby bola vykonaná obeť v prospech miestnych brahmanov a hory Govardhana, ale teraz mi dovoľ, aby som urobil obeť nazvanú Indrajadžňa.“
Krišna však namietal: „Môj milý otče, nič neodkladaj. Obeť pre kopec Govardhana a miestnych brahmanov zaberie mnoho času. Lepšie, keď vezmeš obetiny a príslušenstvo určené pre Indrajadžňu a okamžite začneš uspokojovať kopec Govardhana a miestnych brahmanov.“
Maharádža Nanda nakoniec zvolil. Pastieri sa potom pýtali Krišnu, akým spôsobom chce, aby bola jadžňa urobená a Krišna im dal nasledujúce rady: „Pripravte mnoho druhov chutných jedál z obilia a ghí nazhromaždeného k obeti. Pripravte ryžu, dál, halvu, pakory, purí a rôzne druhy mliečnych jedál ako sladkú ryžu, rabrí, sladké guľôčky, sandéš, rasagully a laddu a pozvite učených brahmanov, ktorí vedia spievať védske hymny a obetovať ohňu. Týmto brahmanom by ste mali darovať rôzne obilniny. Potom ozdobte kravy a dobre ich nakŕmte. Potom darujte brahmanom peniaze. Čo sa týka nižších zvierat ako sú psy, ľudí na nižšej úrovni, tj. čandálovia a ľudia považovaní za nedotknuteľných, tiež im dajte prasádam, čo hrdlo ráči. Potom, čo nakŕmite kravy, obeť nazvaná Govardhanapúdža môže okamžite začať. Táto obeť Ma veľmi poteší.“
V tomto výroku Šrí Krišna prakticky popísal celú ekonómiu spoločenstva vaišjov. Vo všetkých odvetviach ľudskej spoločnosti a v ríši zvierat, medzi kravami, psami, kozami atd., musia všetci hrať svoju rolu. Všetci musia spolupracovať pre konečné blaho celej spoločnosti, kam patria nie len pohybujúce sa bytosti, ale i nehybné, ako hory a zem. Vaišjovia sú zvlášť zodpovední za ekonomické zlepšenie spoločnosti pestovaním obilia, ochranou kráv, prepravou jedla v dobe potreby a bankovníctvom či financovaním.
Z tohto tvrdenia sa tiež môžeme poučiť, že ochrana kráv je v skutočnosti dôležitejšia než ochrana psov a mačiek, ktorí sa teraz stali tak dôležití, ale ktorí by tiež nemali byť zanedbávaní. Ďalšou radou bolo, že vyššie triedy by nemali zanedbávať čandálov alebo nedotknuteľných. Všetci sú svojim spôsobom dôležití, ale niektorí sú priamo zodpovední za pokrok ľudskej spoločnosti a iní nepriamo. Ak je však zavedené uvedomovanie si Krišnu, potom je postarané o blaho všetkých.
Hare Krišna hnutie tiež oslavuje obeť známu ako Govardhanapúdža. Šrí Čaitanja odporučil, že vzhľadom na to, že Krišna je úctyhodný, sú tiež Jeho zem Vrindávana a hora Govardhana hodné úcty. Tento výrok potvrdil Šrí Krišna tým, že povedal, že Govardhanapúdža je rovnako dobrá ako uctievanie Jeho samotného. Od toho dňa je Govardhanapúdža známa ako Annakúta a oslavuje sa dodnes. V chrámoch vo Vrindávane alebo mimo Vrindávanu sa ľuďom rozdáva veľké množstvo jedla pripraveného pri tejto príležitosti. Niekedy je jedlo vhodené do davu medzi ľudí, ktorí ho s radosťou zbierajú zo zeme. Z toho vyplýva, že jedlo obetované Krišnovi nemôže byť nikdy znečistené, aj keď spadne na zem. Ľudia preto zbierali prasádam a s veľkým uspokojením ho jedli.
Šrí Krišna, Najvyššia Osobnosť Božstva, poradil pastierom, aby zastavili Indrajadžňu a začali Govardhanapúdžou, aby potrestal Indru, ktorý bol veľmi nafúkaný, pretože sa považoval sa zvrchovaného vládcu nebeských planét. Úprimní a jednoduchí pastieri, vedení Nandom Maharádžom, prijali Krišnov návrh a do detailu vykonali všetko, čo im poradil. Uctievali horu Govardhana a obchádzali ju. (I teraz sa ľudia vo Vrindávane slávnostne oblečú a zhromaždia sa pri hore Govardhana, aby ju uctili a obchádzajú ju dookola spoločne s kravami.) Podľa Krišnových pokynov pozvali Nanda Maharádža a pastieri učených brahmanov a začali uctievať horu Govardhana spevom védskych hymnov a obetovaním prasádam. Obyvatelia Vrindávanu sa zišli, ozdobili svoje kravy a dali im trávu. Potom obchádzali horu Govardhana a pred sebou hnali kravy. Gópie sa tiež veľmi pekne obliekli, posadili sa na vozy ťahané volmi a spievali piesne o Krišnových zábavách. Brahmani, ktorí tu boli ako kňazi pri Govardhanapúdži, požehnali pastierom a ich ženám, gópiám. Keď obrad skončil, Krišna prijal veľkú transcendentálnu podobu a oznámil vrindávanským obyvateľom, že On je hora Govardhana, aby presvedčil oddaných, že kopec Govardhana a On samotný sú totožný. Potom začal jesť jedlo z obetišťa. Krišnova totožnosť s horou Govardhana sa i teraz teší úcte a veľkí oddaní so sebou odnášajú kamene z kopca Govardhana a uctievajú ich rovnakým spôsobom, ako by uctievali Božstvo Krišnu v chrámoch. Oddaní preto zbierajú malé kamienky z hory Govardhana a uctievajú ich doma, pretože toto uctievanie je rovnako dobré ako uctievanie Božstva, Krišnova podoba, ktorá začala pojedať obetiny, mala vlastnú totožnosť a Krišna samotný spoločne s ostatnými obyvateľmi Vrindávanu sa klaňal Božstvu a hore Govardhana. Keď sa Krišna klaňal veľkej Krišnovej podobe a hore Govardhana, prehlásil: „Len sa pozrite, ako kopec Govardhana prijal túto veľkú podobu a ako nás obdaril svojou priazňou tým, že prijíma obetiny.“
Krišna ďalej povedal. „Ten, kto zanedbá Govardhanapúdžu, ako som osobne naznačil, nebude nikdy šťastný. Na hore Govardhana žije veľa hadov, ktorí uštipnú ľudí, ktorí zabúdajú na predpísanú povinnosť uctievania hory Govardhana. Všetci ľudia z Vrindávanu, žujúci blízko hory, ju musia uctievať, ako som naznačil aby zaistili sebe i kravám šťastie.“
Všetci obyvatelia Vridávanu počúvli Krišnu, Vasudevovho syna, urobili Govardhanapúdžu, a po jej vykonaní sa vrátili do svojich domovov.
Šríla Prabhupáda, Krišna knižka, str. 133 - 135