Slovenka

Slovenka, 29. 11. 2006
http://www.slovenka.sk/index.php?id=blog&no=2209

Zriekli sa vymožeností a pôžitkov materiálneho sveta, aby našli duchovné oslobodenie.


Mnohí ich považovali za sektu, satanistov či narkomanov. Ich spôsob života nechápali rodičia, známi ani priatelia. Mladí ľudia, ktorí žijú v centre Hnutia Hare Krišna v Abranovciach, nepozerajú televízor, sú vegetariáni, muži a ženy žijú v oddelených domoch
a sex tu uskutočňujú len za jediným účelom – plodenia detí v manželstve. Prečo si zvolili život plný odriekania v ich mladom
veku?

Z Mareka Kušniera (34) mohol byť možno úspešný podnikateľ. Predtým, ako vstúpil do hnutia, to bol úplne bežný mladý človek, ktorý si hľadá svoje miesto v spoločnosti. Dnes už
má iné meno, inú „rodinu“ a našiel svoju vieru. Z nádejného mladíka sa stal mních, ktorý prijal materiálne skromný, ale ako tvrdí, duchovne bohatý život plný odriekania a dodržiavania
prísnych regúl.

Skôr, ako ma pozval do komunity ľudí oddaných Krišnovi na východnom Slovensku, mala som vyhranený názor na takéto hnutia. V posledných rokoch zažívame veľký prienik východných filozofií a náboženstiev do západnej kultúry. Pre mnohých sa však stala odlišnosť vierovyznania, východná kultúra, len akousi nálepkou výnimočného životného štýlu, bez toho najdôležitejšieho – duchovného poznania. Aj môj predsudok sa obmedzoval iba na pochopenie spôsobu a voľby života týchto ľudí, bez ohľadu na princípy ich viery. Návšteva centra Hare Krišna ma však vyviedla z omylu a ja som postupne zisťovala, že sa už nerozprávam s mladým mužom, takmer mojím rovesníkom, ale s oddaným Mohana Rupom Dasom.

FANATIZMUS ALEBO VOĽBA?

Skôr, ako títo mladí ľudia vstúpili do Hnutia Hare Krišna, niektorí z nich mali za sebou pestrý život, ktorý občas hraničil aj so zákonom. Potvrdzujú to i slová manažéra centra Mareka Kušniera: „V hnutí sú oddaní zo vštkých spoločenských vrstiev – inžinieri, mladí i starí a nájdu sa tu aj ľudia, ktorí mali v minulosti
skúsenosti s drogami alebo so zákonmi. V našom vedomí však nie je dôležitá minulosť, ale budúcnosť.Každý, kto príde knám, musí prijať štyri hlavné zásady (kresťanstvo má Desať Božích prikázaní – pozn. redaktora) – nejesť žiadne mäso, s ničím nehazardovať, nepožívať toxické látky a sexuálne sa nestýkať mimo manželstva.“
Prísne pravidlá sa musia dodržiavať a len na každom jednotlivcovi záleží, ako sa s nimi vyrovná. Podľa staroindickej védskej filozofie, z ktorej vychádza aj Hnutie Hare Krišna, si každý so sebou nesie svoju karmu, od ktorej závisí miesto i forma reinkarnácie. Ten, kto oddane slúži Krišnovi (staroindický boh má viacero mien, napríklad Višnu, Ráma a každé vyjadruje určitú myšlienku a vzťah – Krišna napríklad znamená ten, ktorý priťahuje každého) sa po zmazaní svojej zlej či dobrej karmy dostane k nemu samotnému.
To je cieľom pozemského života oddaných.
Z pohľadu západného spôsobu života sa to môže javiť ako iracionálne lipnutie na náboženských dogmách východných kultúr.
Ako to prijal mladý človek, ktorý vyrastal a žil podobný život ako mnohí z nás? „Už dávno ma zaujímali otázky života a smrti, prečo sme tu a aký to má všetko zmysel.Odpovede som našiel po stretnutí s členmi hnutia, ktorí sem prišli už r. 1994 šíriť Krišnove myšlienky. Stál som pred rozhodnutím: Buď sa budem oddávať materiálnemu životu, alebo sa stanem mníchom,“ hovorí o svojom príchode Marek. Po mesiaci mal zbalené kufre a nasťahoval sa do prešovského bytu, ktorý bol vtedy centrom hnutia. „Rodičia neboli nadšení mojím rozhodnutím. Nemali žiadne informácie o našej viere a najviac sa obávali, že ma zviedla nejaká sekta.“ Po ôsmich rokoch sa z neho stal manažér centra a dvoch vegetariánskych reštaurácií Góvinda, ktoré patria hnutiu. Rodičia ho dnes pravidelne navštevujú, zmierili sa s tým a dokonca sú na syna hrdí. Hoci začínal ako kuchár a cukrár a pracoval v reštaurácii, aj
dnes vraví, že ho to napĺňalo. Podľa tohto náboženstva totiž jedlo vo vegetariánskej reštaurácii musí byť pripravované oddanými,
pretože tí veria, že stravou sa prenáša vedomie človeka. Kúsok z každého jedla musia obetovať Krišnovi. Aj keď prívrženci Hare
Krišna musia dodržiavať prísne pravidlá stravovania, denného režimu či intímneho života, zhodne tvrdia, že to, čo ich tu drží, je
prirodzená chuť každého oddaného po duchovnom poznaní.

ŽIVOT V CENTRE

Stretla som sa aj s takými názormi, že stúpenci tohto staroindického náboženstva na Slovensku sú len mladými fanatikmi, ktorým sa nechce pracovať. Vidieť ich občas na ulici
v sprievode, ako opakujú sväté meno Hare Krišnu vmodlitbe, ktorú nazývajú Mahamantrou (veľká zvuková vibrácia). S nedôverou
a odsudzovaním sa stretli aj v Abranovciach, kde si vybudovali svoje centrum s troma obytnými domami a hospodárstvom priamo oproti gréckokatolíckemu kostolu. Na jednej ulici v malej dedinke sa tak stretávali dve náboženstvá – ich nedôveru prekonala až priateľská návšteva domácich obyvateľov v centre.Tí napokon zistili, že prívrženci Hare Krišnu žijú normálnym životom a nepraktizujú žiadne nebezpečné rituály. Ak neberieme do úvahy
to, že každý deň vstávajú hodinu a pol pred východom slnka, pretože je to vraj najlepší čas na duchovnú meditáciu. Od siedmej
majú rannú bohoslužbu, spojenú s prednáškou. O deviatej sa každý odoberie do práce. Stúpenci Hare Krišnu pracujú minimálne
osem hodín denne – najčastejšie v kuchyni v centre, v reštaurácii, na hospodárstve alebo predávajú knihy. Kazatelia chodia na rôzne
prednášky a organizujú podujatia pre verejnosť. V týchto dňoch sa práve pripravujú na prednášku v rámci výučby religionistiky na
Prešovskej univerzite. Spať chodia približne okolo deviatej večer, ešte predtým však absolvujú večernú bohoslužbu. „Život v centre je menej nákladný, máme spoločné auto i peniaze a práca je rozdelená medzi všetkých oddaných. Ostáva nám tak viac času venovať sa duchovných veciam,“ vysvetľuje Marek. V svätyni,
v ktorej stojí oltár s rôznymi podobami Krišnu, sme sa zúčastnili aj na bohoslužbe. Podľa vzoru ostatných oddaných sme sa pred
vstupom do svätyne vyzuli a celú bohoslužbu, ktorá pozostávala z prinášania obetí, uctievania Krišnu a spievania modlitby, sme sedeli
spolu s ostatnými na zemi a vdychovali príjemnú vôňu vonných tyčiniek.Po obrade nasledoval výklad z posvätnej knihy Bhagavadghíti, ktorú západnému svetu predstavil známy duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda.

PRÍSNE PRAVIDLÁ INTÍMNEHO ŽIVOTA

Muži a ženy žijú v centre v oddelených domoch a vzájomné návštevy nie sú povolené. Oddaní to dodržujú naozaj dôsledne, a tak do mužskej časti domu som ani ja nemohla vstúpiť. Muži a ženy sú odetí v tradičnom indickom oblečení. Oranžové rúcho (táto farba vraj znižuje sexuálny apetít) nosia slobodní muži, do bieleho sa obliekajú zase tí ženatí.Ženy nosia sárí. Manažér
centra Marek Kušnier sa pred mesiacom oženil s Monikou Valovičovou alias Manasi Ganga, ktorá do centra prišla z Piešťan a je tu už šesť rokov. Tri roky žila a pracovala v Anglicku, mala priateľa, dom, auto, ale ako vraví, nebola šťastná.

Dnes je aj ona zahalená do sárí a žije v skromných podmienkach. „Zoznámili sme sa v Góvinde a po roku sme mali na úrade civilný sobáš. Najskôr sme museli absolvovať skúšobnú dobu vzájomného spoznávania sa, bez fyzického kontaktu a za nezamknutými dverami,“ prezrádza Marek. Približne o rok ich čaká tradičná védska svadba, ešte predtým by však chceli absolvovať cestu po posvätných miestach v Indii. Podľa pravidiel tohto náboženstva môže dôjsť k pohlavnému styku len v manželskom zväzku, a to iba raz do mesiaca – s jediným cieľom splodiť dieťa. „Podľa svätých písiem je vypočítané, kedy je vhodný čas na počatie dieťaťa a vtedy sa spievajú duchovné piesne intenzívnejšie. Pri počatí dieťaťa sa určuje aj to, aká duša vstúpi do lona matky,“ vysvetľuje Monika, ktorej úlohou bude starať
sa o rodinu a manžela. So svojou voľbou duchovného života sú obaja vyrovnaní a hoci sú už manželia, nebývajú spolu.Zatiaľ nemajú kde, do budúcnosti tu však hnutie plánuje postaviť domy pre manželské páry. V susedstve centra žije v dome s hospodárstvom a trinástimi kravami jeden manželský pár, ktorý
má tri deti. Sú tiež stúpencami boha Krišnu a spoločne s pätnástimi oddanými tvoria samostatnú duchovnú komunitu. Prijať tento spôsob života je pre niektorých z nás nepredstaviteľné,
a hoci ani ja som na prvý raz všetko nepochopila, návšteva v Abranovciach ma celkom iste obohatila o nové poznanie.

. Védske kultúrne centrum Góvinda je stredisko Slovenskej spoločnosti pre vedomie Krišnu.

. Na Slovenku sú dve centrá Hare Krišna.
V Abranovciach pri Prešove a v Podunajských Biskupiciach. Prívržencov Hnutia Hare Krišna je na Slovensku približne 2 000.

. V Indii v boha Krišnu verí asi 600 miliónov, v Európe približne jeden milión ľudí.


Autor: Anna Bočková